redakcia Muzal
25.02.2026
V survivale nezomieraš na hlad. Najčastejšie prehráš na chlade, vetre a vlhkosti. Preto je prístrešok jeden z najdôležitejších pilierov prežitia v lese. Nemusí byť pekný ani komfortný. Musí fungovať: izolovať ťa od zeme, zastaviť vietor a udržať čo najviac tepla.
Ak chceš vidieť celý systém prežitia krok za krokom (čo riešiť ako prvé a čo až potom), pozri si hlavný sprievodca: Prežitie v lese: Kompletný sprievodca survivalom, výbavou a stratégiou.
Ľudia majú tendenciu riešiť jedlo, lebo je to “viditeľný problém”. Ale v reálnej situácii ti najviac škodí kombinácia: chlad + vietor + vlhkosť. Ak si mokrý, telo míňa energiu na termoreguláciu a psychika ide rýchlo dole.
Vietor kradne teplo rýchlejšie, než si myslíš.
Vlhkosť znižuje izolačné schopnosti oblečenia.
Zem ťa “vysáva” (vedenie tepla) – bez izolácie je noc utrpenie.
Prístrešok ti dá čas. A čas je v survivale výhoda.
Keď príde chlad, vietor alebo dážď, prístrešok rozhoduje o tom, či noc zvládneš, alebo ťa vyčerpá. Nemusíš mať stan ani špeciálnu výbavu – stačí vedieť, kde stavať, ako izolovať zem a ktoré typy núdzových prístreškov fungujú najlepšie. V tomto sprievodcovi ti ukážem 5 overených riešení, ktoré môžeš použiť aj bez stanu – rýchlo, prakticky a bez zbytočnej teórie.
Najväčšia chyba pri prístrešku je riešiť “strechu” a zabudnúť na zem. Studená alebo mokrá pôda ti cez noc vezme teplo aj pri relatívne miernych teplotách.
hrubá vrstva suchého lístia (najlepšie 20–30 cm),
smrekové vetvy (ak je to dovolené a máš alternatívu),
suchá tráva, mach (len ak je skutočne suchý),
v núdzi aj oblečenie, batoh pod chrbtom.
Dôležité: izolácia musí byť suchá. Mokré lístie je horšie než nič.
Miesto je polovica úspechu. Zlé miesto ti zničí aj dobrý prístrešok.
mierne vyvýšené miesto (aby ťa nezaliala voda),
závetrie alebo prirodzená bariéra proti vetru (terén, hustý porast),
blízko zdroja materiálu (drevo, lístie),
bez rizika padajúcich konárov.
v koryte a “suchých” potokoch (môžu sa zmeniť na rieku),
pod suchými stromami,
na hrebeni (vietor),
v priehlbinách (studený vzduch sa drží dole).
Nižšie máš prístrešky zoradené podľa reality: čo je rýchle, čo funguje v daždi a čo dá najviac tepla.
Ak máš plachtu, pončo alebo aspoň väčšiu fóliu, si ďaleko vpredu. Tarp prístrešok postavíš za 5–10 minút a najmä v daždi je to game changer.
napni plachtu medzi dva stromy (paracord, šnúrka, opasok),
urob nízky profil (čím nižšie, tým menej vetra),
zabezpeč okraje kolíkmi alebo kameňmi.
Ak riešiš výbavu do lesa systematicky, pozri si aj zoznam minima v článku: Čo všetko by mal obsahovať základný survival kit do lesa.
Lean-to je klasika: jedna “strecha” opretá o nosný kmeň alebo šnúru. Je dobrý, keď chceš smerovať teplo z ohňa na seba.
nájdi nosnú tyč (rovná, pevná),
oprieš ju medzi dva body (stromy) alebo o kmeň,
na ňu ukladáš vetvy ako škridly (odspodu nahor),
prekry lístím/ihličím pre lepšiu izoláciu.
Tip: lean-to funguje najlepšie, keď máš oheň pred prístreškom. Ak potrebuješ oheň spraviť spoľahlivo, pozri si: Ako založiť oheň v lese (aj v daždi a bez zápaliek).
Toto je jeden z najteplejších núdzových prístreškov, keď nemáš plachtu. Je však náročnejší na čas a materiál. Funguje skvelo, ak je chladno a potrebuješ udržať teplo.
urob “chrbticu” (nosnú tyč) a opieraj o ňu vetvy,
z vonkajšej strany ho zahrň lístím a materiálom ako izoláciou,
vchod drž malý (aby ti neutekalo teplo),
vnútri musí byť suchá izolácia pod telom aj okolo.
Pravidlo: ak je izolácie málo, nebude to debris hut, ale len studená búdka.
Niekedy je najlepšie “nestavať”, ale nájsť. Previs, hustý smrekový porast alebo skalná stena ti dajú okamžitú ochranu pred vetrom a zrážkami. Potom už len vyrieš:
izoláciu od zeme,
zlepšenie steny proti vetru,
prípadne malé ohnisko (ak to podmienky a pravidlá dovolia).
Ak máš termofóliu, môžeš spraviť improvizovaný bivak. Pozor však na kondenzáciu: fólia môže “udusiť” vlhkosť a ochladiť ťa, ak nemáš izoláciu pod telom.
termofóliu nepoužívaj priamo na mokré oblečenie,
daj medzi telo a fóliu aspoň vrstvu (oblečenie, lístie),
chráň sa pred vetrom a udrž nízky profil.
Čím väčší prístrešok, tým viac tepla stratíš. Núdzový prístrešok má byť tesný, nie “apartmán”.
Vchod nech smeruje mimo vetra. Vietor ti inak vyfúkne celé teplo a prinesie vlhkosť.
Ak máš oheň, môžeš postaviť jednoduchý odrazový “múrik” z kameňov alebo dreva oproti ohňu, aby teplo smerovalo na prístrešok. Pozor na bezpečnosť a riziko požiaru.
Žiadna izolácia od zeme – toto je top 1 chyba.
Príliš veľký prístrešok – teplo utečie, vietor vyhráva.
Zlé miesto – priehlbina, vietor, suché konáre nad hlavou.
Vlhký materiál – mokré lístie = chlad a stres.
Stavanie v tme – ak sa dá, stavaj ešte za svetla.
V praxi platí: voda a ochrana pred počasím idú veľmi vysoko. Prístrešok rieš skôr, než si vyčerpaný a skôr, než padne tma. Keď sa situácia zhorší, malý funkčný prístrešok je lepší než dokonalý plán bez realizácie.
Ak chceš pochopiť priority a rozhodovanie v krízovej situácii komplexne pozri článok Prežitie v lese.
Najlepší pomer rýchlosť vs. ochrana má prístrešok z plachty/ponča (tarp). Ak nemáš výbavu a je chladno, debris hut z lístia vie udržať najviac tepla, ale vyžaduje viac času a materiálu.
Zem odvádza teplo z tela. Aj v miernych teplotách ťa bez izolácie môže noc “vysávať” a znížiť výkon aj psychiku. Suché lístie alebo vetvy fungujú ako jednoduchý matrac.
Vyhni sa korytám potokov, priehlbinám, hrebeňom (vietor) a miestam pod suchými stromami alebo zlomenými konármi, ktoré môžu spadnúť.
Áno, ale termofólia potrebuje izoláciu od zeme a ochranu pred vetrom. Inak sa môžeš podchladiť kvôli kondenzácii a odvádzaniu tepla.
Núdzový prístrešok nie je o dokonalosti, ale o funkcii. Ak vyriešiš izoláciu od zeme, znížiš vietor a udržíš suché jadro, vyhral si polovicu survivalu. Trénuj tieto základné typy v bežných podmienkach, aby si v núdzi nemusel improvizovať v strese.
Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.