Martin Torda
24.02.2026
Hory sú krásne, ale neodpúšťajú podcenenie. Väčšina problémov na turistike nevzniká kvôli extrémnym podmienkam, ale kvôli malým chybám, ktoré sa postupne nahromadia. V tomto článku si prejdeme najčastejšie riziká na túre a konkrétne kroky, ako im predísť – jednoducho, prakticky a zrozumiteľne aj pre začiatočníkov.
Keď sa povie „nebezpečná túra“, veľa ľudí si predstaví extrémne lezenie. Realita je oveľa prozaickejšia: najčastejšie ide o kombináciu únavy, zlého odhadu a slabšej prípravy.
Náhla zmena počasia – vietor, hmla, dážď či búrka dokážu zmeniť pohodovú túru na stres.
Vyčerpanie a preťaženie – tempo je príliš rýchle alebo trasa príliš dlhá.
Dehydratácia a hlad – energia „padne“ v najhoršej chvíli, často ďaleko od civilizácie.
Zranenia – najmä vyvrtnutý členok, pľuzgiere, odreniny a pády na mokrom teréne.
Strata orientácie – zle zvolená trasa, ignorovanie značiek alebo vybitý mobil.
Ak s turistikou ešte len začínaš alebo chceš mať všetko prehľadne na jednom mieste, odporúčam ti najprv prečítať aj hlavný sprievodca Turistika pre začiatočníkov: Kompletný sprievodca, kde rozoberáme výber trasy, výbavu aj plánovanie túry krok za krokom.
Turistika nie je nebezpečná sama o sebe – nebezpečné je podcenenie detailov. Stačí zlé tempo, ignorovanie počasia alebo únava v nesprávnej chvíli a príjemná túra sa môže zmeniť na problém. Dobrá správa? Väčšine rizík sa dá jednoducho predísť. V tomto článku si ukážeme, ako sa pohybovať v horách bezpečne, rozumne a bez zbytočného stresu.
Bezpečnosť nezačína na chodníku, ale ešte doma. Najväčší rozdiel urobí správny odhad trasy, počasia a vlastných síl.
Vyber trasu primerane kondícii – dĺžka je len polovica príbehu, druhá polovica je prevýšenie.
Skontroluj predpoveď počasia – a pozeraj aj vietor a búrky, nielen teplotu.
Povedz niekomu, kam ideš – aspoň orientačne trasa + približný návrat.
Nastav tempo – radšej pomalšie, ale konzistentne. Najviac úrazov býva z únavy.
Priprav si „plán B“ – skrátenie trasy, ústupová cesta, alternatívny návrat.
Tip: Ak chceš mať prípravu kompletne pod kontrolou, pozri si aj podrobný návod: Ako sa pripraviť na túru do hôr.
Silný vietor je nepríjemný a v exponovaných úsekoch aj nebezpečný. Zhoršuje stabilitu, znižuje pocitovú teplotu a urýchľuje únavu.
V hrebeňových častiach spomaľ, drž nižšie ťažisko a vyhýbaj sa okrajom.
Ak vietor „háže“ telom, otoč túru alebo zvoľ nižší variant.
Maj poruke vrchnú vrstvu (bunda), aj keď je „teplo“.
Hmla je nebezpečná hlavne kvôli orientácii. Stačí zle odbočiť a zrazu kráčaš inde, než si myslíš.
Spomaľ a sleduj značky oveľa častejšie.
Ak si neistý, radšej sa vráť na posledné miesto, kde si bol bezpečne na trase.
Nepodceň offline mapu (keď nie je signál).
Pri búrke nie je hrdinstvo zostať „ešte chvíľu“. Najlepšia ochrana je plánovanie – a včasný návrat.
Keď sa obloha zatiahne a počuješ hrom, začni zostupovať okamžite.
Vyhni sa hrebeňom, osamelým stromom, kovovým reťaziam a exponovaným miestam.
Ak sa nedá odísť, zníž profil (nižšie miesto), čupni, minimalizuj kontakt so zemou.
Strata orientácie je často kombinácia: únava + zlá viditeľnosť + presvedčenie, že „nejako to vyjde“.
Maj trasu vopred uloženú – ideálne aj offline.
Pravidlo kontroly – každých 10–15 minút vedieť, kde si.
Keď váhaš, zastav – nechoď ďalej len preto, že „asi správne“.
Ak riešiš výber trasy a chceš sa naučiť odhadovať prevýšenie a náročnosť, pomôže ti tento článok: Ako si vybrať trasu podľa kondície a prevýšenia.
Nemusíš byť zdravotník. Stačí vedieť základné veci, ktoré v praxi riešia 90 % situácií.
Zastav, nechoď „cez bolesť“.
Spevni členok (elastický obväz, tejp, aspoň improvizácia z oblečenia).
Ak sa dá, odľahči a choď pomaly dole. Ak nie, volaj pomoc.
Najlepšia liečba je prevencia: suché ponožky a správne topánky.
Keď cítiš „hotspot“, zastav hneď – prelep miesto (náplasť, páska).
Ak je pľuzgier veľký a bolestivý, rieš ho hygienicky a prekry.
Spomaľ, nájdi tieň, doplň vodu a minerály.
Ochlaď telo (krk, zápästia), daj dole zbytočné vrstvy.
Ak sa pridá nevoľnosť, závraty alebo zmätenosť, je to varovný signál.
Pridaj vrstvy a okamžite zastav kontakt s vetrom a vlhkom.
Vymeniť mokré oblečenie je často dôležitejšie než „ešte chvíľu ísť“.
Teplý nápoj a jedlo pomôžu, ale kľúčové je znížiť straty tepla.
Ak chceš mať výbavu (vrátane lekárničky) vyriešenú systémovo, pozri si: Výbava na turistiku.
Veľa ľudí sa dostane do problémov nie preto, že by nemali silu, ale preto, že nechcú „vzdať cieľ“. Bezpečná turistika je o rozhodnutiach, nie o ego-výkonoch.
Keď sa počasie zhoršuje rýchlejšie než si čakal – najmä vietor a búrky.
Keď nevieš presne, kde si – neistota je signál na zastavenie a návrat.
Keď ideš príliš pomaly – hrozí, že ťa zaskočí tma alebo únava v zlom mieste.
Keď telo vysiela varovania – kŕče, závraty, slabosť, bolesť, ktorá sa zhoršuje.
Pravidlo: Cieľ bude stáť aj zajtra. Zdravie nie vždy.
Zastav – nepanikár, sadni si, dýchaj, zhodnoť situáciu.
Zabezpeč teplo a vodu – predchádzaj podchladeniu alebo prehriatiu.
Urči polohu – mapa, GPS, posledný známy bod, značka, smerovník.
Kontaktuj pomoc – ak je to nutné (najmä pri zranení alebo strate orientácie).
Šetri batériu – nízky jas, režim lietadlo, powerbanka.
Ak chodíš do hôr pravidelne, oplatí sa mať pripravené núdzové kontakty a aplikácie ešte pred túrou.
Horská záchranná služba (SR): 18 300
V tiesni: 112
Tip: Maj čísla uložené v telefóne a ideálne aj napísané na papieriku v batohu.
Tu sú chyby, ktoré vídam najčastejšie u začiatočníkov (a sú zbytočné):
Podcenenie prevýšenia a tempa
Málo vody a jedla
Nevhodná obuv alebo ponožky
Ignorovanie počasia („veď to nejako prejde“)
Pokračovanie aj pri neistote orientácie
Ak chceš tieto chyby pochopiť do hĺbky a vyhnúť sa im, pozri si aj: Najčastejšie chyby pri turistike (a ako sa im vyhnúť).
Bezpečná turistika nie je o strachu. Je o rutine: správny výber trasy, kontrola počasia, rozumné tempo, voda a jednoduché „čo ak“ plánovanie. Keď si tieto veci osvojíš, hory si užiješ viac – a s oveľa menším stresom.
Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.