Zase ďalšie ráno a ja sa cítim akoby som ani nespal. Únava ma ničí niečo musí urobiť. Všetko ma bolí a nič sa mi nechce. V hlave mi blúdi veľa myšlienok a záver z môjho prebudzania je “Nemá to zmysel, kvôli čomu mám vstať?”. Cítim sa ako tlačiareň na peniaze bez zvyšku emócii, ktoré v minulosti patrili k mojim každodenným radostiam. V hĺbke svojej mysle spomínam na to aké to bolo a kedy naposledy som sa tešil z nového dňa. Je pre mňa veľmi ťažké spomenúť si na ten čas a pocit, ktorý som pri tom mal.
Je toto to, čo čaká každého kto sa dožije vyššieho veku? Majú to všetci? Aj moji kamoši? Nikto o tom nehovorí? Zo strachu, že by boli jediní a cítili sa tak ešte viac na hovno? Ich mužskosť by padla do suterému ich pocitov a ostala by tam zatlačená odtrhnutým výťahom života? No neviem jediné, čo ma udržuje ako tak v dobrom stave je predstava, že aj oni prežívajú niečo podobné.
Únava vo vyššom veku
Z mladíckej sily každým dňom ubúda, smelosť a odvaha kľačí na kolenách v kúte akoby dostala trest za tie časy, keď vystrájala kade tade a ničoho sa nebála. Rozhodnosť spraviť niečo nové odvážne potláča strach z predošlých neúspechov a v tele nastáva ten pálivý pocit bezradnosti vysporiadať sa s týmto stavom.
Okamžite prichádza rozum, ktorý sa snaží zvíťaziť nad pocitom viny, ktorou sa častujem a umáram sa ním v rannej depke v myšlienkach aký toto malo všetko zmysel.
Žil som doteraz život aký som si predstavoval? Aký to má všetko zmysel? Robil som doteraz skutočne to, čo som miloval a mal rád? Ťažko si na to sám dokážem odpovedať v hlave mám veľmi veľa protichodných myšlienok, ktoré nedokážu odpovedať na jednoduchú otázku z môjho vnútra “Akým to má všetko zmysel?”
Moje pubertálne deti si na mňa spomenú iba, keď potrebujú nový telefón, bundu, tenisky a iné sračky, ktoré zahlcujú tento svet bordelom. Áno ano viem niečo nosiť musíme, nemôžeme predsa chodiť bosí a bez bundy v zime zmrzneme a budeme mať sopeľ. Toto všetko nepopieram, no kvôli čomu potrebujeme dve bundy, štvoro tenisiek, atď. No proste konzum. Ten nás zabije.
Únava materiálu
A tak premýšľam v tej rannej tme či to malo vôbec zmysel. V krátkosti zametiem tieto myšlienky pod koberec a snažím sa myslieť na niečo pekné. Niečo, čo by ma odpútalo od tohto stavu kalkulácie môjho momentálneho bytia so snahou ešte zaspať a nabrať veľa síl do nového dňa.
No prd nedá sa mi na to nemyslieť. Jediné, čo mi pomôže je vstať spraviť si silnú čiernu kávu a pustiť sa do práce s vierou, že na tieto depkovské myšlienky zabudnem. A tak ležím ďalej vo vyhriatej posteli a rozmýšľam, ktorá z myšlienok je pre mňa lepšia. Jedno je však isté cez deň budem unavený, môj deň sa zafarbí na hnedo od tých káv, čo vypijem, aby som ako tak zvládol ten nápor, ktorý má čaká.
Únava – zmena
Mal by som to nejako zmeniť, nájsť v sebe novú cestu. Nechcem takto ďalej fungovať a umárať sa v týchto pocitoch. Zmením svoj život. Schudnem, budem viac spať, menej pracovať a nájdem si pre seba čas.
Áno jednu vec som už začal robiť. Začal som chudnúť. Vraj je to jednoduché, menej jem, nejem sladké a chodím všade pešo. Tak som zvedavý. Zatiaľ som to vydržal týžeň. Áno všade aj do obchodu. S mojim milovaným psom prejdem denne aj 6-7km, ráno na obed a večer robíme dlhé okruhy v našom kruhu.
Skúsenosť? Cítim sa trochu lepšie. Začal som jesť viac ovocia ako doteraz. Spozoroval som mierne zlepšenie.
Únava – mužský prechod
V hlave sa stále pýtam, čo sa to deje s mojim telom veď ešte nie som taký starý. Som v mužskom prechode? Myslel som si, že je to iba fáma. Vždy som bol pri sile, nebál som sa riskovať, všetko sa mi zdalo jednoduché a muselo sa podariť. Teraz som obozretný, odvaha sa vytráca a nové veci akoby boli zložitejšie ako vyzerajú.
Je toto ten prechod? Chuť na sex je malá, najlepšie sa cítim sám. Sám vo svojich depkách, ktorým iba môj zdravý rozum bráni v ich realizácii. Asi mi niečo chýba vraj je to testosterón, ktorý môže za všetky tieto myšlienky a stavy. No neviem asi by som sa mal nad tým zamyslieť a niečo robiť, vyskúšať nejaké jedlá, ktoré mi zvýšia hodnoty môjho testosterónu. Prípadne nejaké prípravky. Počul som, že tieto sú dobré. Uvidíme.
Únava – kávovar
Každopádne som unavený, cítim sa akoby ma lámali na kolese palicou celú noc a jediné, čo mi teraz pomôže je silná čierna káva z našej domácej kaviarne, ktorú máme v našej kuchyni. Moja milujúca žena, ktorú som so šťastím síce neskoro no predsa stretol, kúpila skvelý kávovar. Jej láska ma hreje a udržuje v ako takej sile ísť ďalej.
Snáď ťa moja myšlienková úvaha nenudila a niečo ti dala. Možno zistenie, že nie si sám kto má takýto problém. Ak áno som rád, že sme aspoň dvaja, ktorí majú tento problém a ja tým pádom nie som úplne sám v tejto situácii.
Budem naďalej budovať moju novú cestu, cestu návratu k sile, smelosti a odvahe, ktorú som na ceste životom niekde vytratil. Ak chceš tak sleduj môj blok. Ak by si mal potrebu niečo napísať a anonymne zverjeniť, neváhaj a napíš. Môžeš dať svojim myšlienkam voľný priebeh a umiestniť ich v časoprietore. Vraj to pomáha.