Prečo vôbec vzniká nový zákon o poľovníctve?

Zákon, ktorý v súčasnosti upravuje poľovníctvo na Slovensku, vstúpil do platnosti v roku 2009 a odvtedy bol viackrát novelizovaný. Napriek tomu sa ukázal ako nedostatočný. Platný zákon o poľovníctve podľa ministerstva pôdohospodárstva neviedol k potrebnej úprave početných stavov raticovej zveri a nezabránil vzniku obrovských škôd v poľnohospodárstve a k významnému poškodzovaniu lesných porastov zverou.

Situácia v praxi je vážna. Poľovná aj chránená zver zanecháva na slovenských poliach z roka na rok väčšie škody — len za jeden rok dosiahli 26 miliónov eur, pričom úhrn za štyri roky je viac ako 72 miliónov eur. Okrem toho terajší zákon neobsahuje dostatočné nástroje na efektívny boj s veterinárnymi ochoreniami, akým je africký mor ošípaných u diviačej zveri.

Prvýkrát historicky sa tento zákon nepripravoval len na ministerstve pôdohospodárstva, ale bol písaný v regiónoch na celom Slovensku. Memorandum o podpore prijatia nového zákona o poľovníctve podpísali predstavitelia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Slovenskej poľovníckej komory a Slovenskej lesníckej komory.

Slovensko čaká najvýznamnejšia zmena poľovníckeho zákona od roku 2009 — nový zákon o poľovníctve sa pripravoval niekoľko rokov a dotýka sa každého z približne 60 000 držiteľov poľovných lístkov na Slovensku. Mení pravidlá od poľovného lístka cez plán lovu až po zodpovednosť za škody spôsobené zverou. Ak poľuješ alebo to plánuješ, toto je legislatíva, ktorú musíš poznať.

Návrh zákona je stále v legislatívnom procese. Po jeho schválení vládou sa musí dostať do parlamentu, kde bude musieť prejsť tromi čítaniami v pléne aj rokovaniami na parlamentných výboroch, v rámci ktorých sa ešte budú môcť zapracovávať pozmeňujúce návrhy. S účinnosťou návrhu zákona, v prípade jeho schválenia, rátalo od 1. marca 2026.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zákon pred schválením vládou dočasne stiahol z rokovania. Zákon mal byť neštandardným spôsobom prerokovaný s každým poslaneckým klubom v Národnej rade SR vrátane koalície aj opozície, aby sa minimalizovali trenice v parlamente. Takáč informoval aj o stretnutiach s opozičnými politickými stranami, po ktorých zatiaľ nevnímal žiadne zásadné výhrady.

⚠️ Upozornenie pre čitateľov muzal.sk: Keďže zákon k dátumu vydania tohto článku (máj 2026) prechádza ešte parlamentným procesom, odporúčame sledovať aktuálny stav priamo na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskej poľovníckej komory. Nižšie uvádzame všetky kľúčové zmeny, ktoré návrh obsahuje.

Poľovný lístok na dobu neurčitú — čo to znamená v praxi?

Jedna z najvítanejších noviniek pre aktívnych poľovníkov: poľovný lístok sa bude po novom vydávať aj na dobu neurčitú. Dnes musí každý poľovník lístok pravidelne obnovovať, čo prináša zbytočnú administratívnu záťaž. Takzvaný doživotný poľovný lístok tento proces výrazne zjednoduší.

Poľovné lístky bude vydávať okresný úrad, pričom poplatky za vydanie poľovného lístka budú príjmom štátneho rozpočtu. Celkovo zákon prináša pre zhruba 60 000 držiteľov poľovných lístkov stransparentnenie procesov, menej byrokracie a poplatkov.

Z vlastnej skúsenosti odporúčame každému poľovníkovi, ktorý si plánuje vybavovať nový lístok, počkať na definitívnu účinnosť zákona a overiť si u miestneho okresného úradu aktuálne podmienky vydávania — je možné, že sa pravidlá ešte upravia počas parlamentného čítania.

Register revírov, stráže a hospodárov — koniec neprehľadnosti?

Jednou z dlhodobých bolestí slovenského poľovníctva bola neprehľadná evidencia. Nový zákon to rieši systémovo. Zavádza sa register užívateľov poľovných revírov, register poľovníckej stráže, register poľovníckych hospodárov a definuje sa informačný systém v poľovníctve.

Súčasný proces evidovania zmlúv o užívaní poľovného revíru okresnými úradmi sa ukázal ako nejednoznačný a nedostatočne upravený. Preto ho podľa nového zákona má nahradiť proces zápisu užívateľa poľovného revíru do registra užívateľov. Do tohto procesu bude aktívne vstupovať Národné lesnícke centrum, ktoré má overovať aktuálnu vlastnícku štruktúru pozemkov v poľovnom revíri.

Upravujú sa a riadne definujú zmeny hraníc pozemkov, register užívateľov, zverejnenie registrov užívateľov a poľovných revírov, práva a povinnosti poľovníckej stráže, poľovníckych organizácií a poľovníckych hospodárov. Taktiež sa zvýšia kompetencie poľovníckych hospodárov, ktorí nebudú môcť byť bezdôvodne odvolaní na návrh užívateľa poľovného revíru.

Čo sa týka štátnych revírov: užívateľom poľovného revíru, v ktorom je štát vlastníkom viac ako polovice výmery poľovných pozemkov, bude správca. Ak to správca nebude chcieť, môže byť užívanie poľovného revíru postúpené inému subjektu len po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Užívateľ sa vyberie na základe obchodnej verejnej súťaže.

Viac o tom, ako funguje poľovnícke združenie a revír v praxi, sa dočítaš v našom článku Poľovnícke združenie a revír: ako funguje poľovníctvo v praxi.

Nový plán lovu: tvrdšia regulácia raticovej zveri

Kľúčovou zmenou, ktorá zasiahne každého užívateľa revíru, je nový systém plánovania lovu. Plán chovu a lovu bude vychádzať z výšky škôd spôsobených zverou v predchádzajúcom období. To je zásadný posun — doteraz sa plán odvíjal primárne od stavov zveri, nový zákon pridáva ekonomický ukazovateľ škôd ako priamy vstup do plánovania.

Osoby loviace v rámci plánu pri love nebudú mať obmedzený počet kusov. Loviť netrofejnú raticovú zver bude možné dovtedy, kým nedôjde k prekročeniu schváleného plánu chovu a lovu u netrofejovej zveri o 50 percent. Inými slovami, plán môžeš prekročiť — ale len smerom nahor, nie nadol.

Cieľom predloženého návrhu zákona je upraviť a spresniť uznávanie, zmenu a užívanie poľovných revírov, zmeniť poľovnícke plánovanie, znížiť stavy raticovej zveri a tým aj škody, ktoré táto zver spôsobuje v poľnohospodárstve a na lesných porastoch.

Zákon zároveň zavádza možnosť podať námietku voči schválenému plánu lovu — čo doteraz chýbalo a spôsobovalo konflikty medzi poľovníkmi, lesníkmi a poľnohospodármi.

Kto platí za škody spôsobené zverou?

Otázka zodpovednosti za škody je jednou z najspornejších. Za škody spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru bude podľa návrhu zákona zodpovedať jeho užívateľ. Užívateľ poľovného revíru je povinný uhradiť škodu, ktorá vznikla na poľnohospodárskych plodinách a na lesných porastoch.

Zákon zároveň stanovuje povinnosti pre vlastníkov pozemkov. Užívateľ poľovného pozemku je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenia sa považuje uplatnenie mechanických, chemických alebo biologických odrádzadiel zveri alebo využitie oprávnenia požiadať užívateľa poľovného revíru o vydanie príslušného počtu povolení na lov zveri.

Agrorezort vypočul argumenty poľnohospodárov i poľovníkov a navrhuje prijateľný kompromis zameraný na prevenciu predchádzania škôd. Poľnohospodárska aj poľovnícka verejnosť sa zhodujú, že kompromis nie je dokonalý, ale je to krok vpred.

Zákaz strieľania označených psov — prelomová zmena

Táto zmena vyvolala v poľovníckej aj širšej verejnosti mimoriadne silnú diskusiu. Poľovnícky zákon prichádza s prelomovou novinkou — zakazuje poľovníkom strieľať voľne pobehujúcich označených psov.

Ak dôjde k usmrteniu voľne sa pohybujúcich označených psov a mačiek v poľovnom revíri užívateľom poľovného revíra alebo držiteľom poľovného lístka, môže vlastník požadovať náhradu škody. Za usmrtenie psa budú hroziť sankcie až do 3 000 eur a zákaz poľovnej činnosti na tri roky.

Zákon však zároveň zavádza povinnosti pre majiteľov domácich zvierat. V zmysle ochrany zvieraťa zákon nariaďuje vlastníkom držať psa do vzdialenosti 50 m od seba. Zákon zakazuje v lese svojvoľne strieľať označených psov, zvyšuje kompetencie poľovníckych hospodárov, dáva možnosť majiteľom pozemkov a okresným úradom požiadať o odloženie lovu na pozemku a odbremeňuje poľovníkov od zaťažujúcej byrokracie.

Chránené poľovné oblasti a bezpečnostné zóny — nové pojmy v poľovníctve

Nový zákon prináša aj dva úplne nové nástroje. S cieľom zachovania genofondu voľne žijúcich populácií pôvodných druhov zveri pribudne nový environmentálny nástroj štátu v podobe zavedenia chránených poľovných oblastí. V rámci zachovania genofondu voľne žijúcich populácií pôvodných druhov zveri pre strednú Európu v chránených poľovných oblastiach bude možné poľovať len s doprovodom.

Nový zákon umožňuje vyhlásiť zónu so zákazom lovu, napríklad v čase výchovy a kladenia mláďat. Toto opatrenie reaguje na dlhodobé požiadavky ochrancov prírody aj samotnej verejnosti a vnáša do plánovania lovu sezónnu a priestorovú flexibilitu.

Zákon tiež rieši premnoženie zveri v urbanizovanom prostredí. Návrh zákona pokrýva aj zoptimalizovanie početnosti premnoženej zveri v mestách, na cestách, poľnohospodárskych pozemkoch či v lesníctve, vrátane chránených území, kde zver poškodzuje mladé porasty.

Ak ťa zaujíma legislatíva v oblasti výbave pre lov a vonkajšie aktivity, pozri si aj náš komplexný sprievodca Poľovníctvo: kompletný sprievodca základmi, pravidlami, výbavou a legislatívou.

Čo zákon mení pre poľovnícku kynológiu?

Zmeny sa dotknú aj poľovníckej kynológie, poľovných hospodárov, obmedzenia strieľania voľne pohybujúcich sa psov a mačiek, či plánovania lovu zveri. Poľovnícki psovodiči sa môžu tešiť na jasnejšie vymedzenie pravidiel pri práci so psami v revíri — zákon spresňuje podmienky ich použitia pri dohľadávaní aj ochrane zveri.

Prestane byť spoplatnený aj mimoriadny lov — napríklad v prípade nájdenia zranenej srnky na ceste. Pre poľovníkov, ktorí pravidelne riešia zraneného alebo uhynutého jedinca pri ceste, ide o praktickú a vítanú zmenu.

Čo zákon znamená pre mimoriadny lov v roku 2026?

Kým nový zákon prechádza parlamentom, ministerstvo aktívne používa existujúce nástroje. Mimoriadne povolenie lovu v čase ochrany zahŕňa jelene I. a II. vekovej triedy v termíne od 16. januára 2026 do 28. februára 2026, daniele všetkých vekových tried od 16. januára 2026 do 28. februára 2026, muflóny všetkých vekových tried od 16. januára 2026 do 28. februára 2026, ako aj dospelého diviaka a diviačicu od 16. januára 2026 do 30. júna 2026 vrátane.

Ide o priamy dôsledok dlhodobého problému s premnoženou raticovou zverou, ktorý nový zákon rieši systémovo. Mimoriadne povolenia sú dočasným riešením, kým nová legislatíva nadobudne účinnosť.

Viac o etických a bezpečnostných aspektoch lovu nájdeš v článku Poľovnícka etika a bezpečnosť pri love.

Napriek rozsiahlym zmenám zákon zachováva základnú filozofiu slovenského poľovníctva ako činnosti vo verejnom záujme. Poľovníctvo okrem iného plní viaceré činnosti aj vo verejnom záujme — reguláciu stavov zveri a udržiavanie rovnováhy v prírode, eradikáciu veterinárnych nákaz vrátane chorôb prenosných na človeka. Dokonca niektoré povinnosti, ktoré štát ukladá poľovníkom, vykonávajú poľovníci výhradne vo verejnom záujme — ide napríklad o povinnosť odstraňovať invázne nepôvodné druhy živočíchov.

Zákon si zachováva aj zefektívnenie a zjednodušenie vedenia poľovníckej dokumentácie a evidencie elektronicky v informačnom systéme poľovníctva. Poľovnícka agenda sa tak z papiera presúva do digitálneho sveta — čo ocenia najmä poľovnícki hospodári, ktorí dnes trávia dlhé hodiny administratívou.

Ak uvažuješ o základnej výbave pre začínajúceho alebo skúseného poľovníka, neprehliadni náš prehľad Základná poľovnícka výbava: čo potrebuje začiatočník a Poľovnícky ďalekohľad: ako vybrať a top modely 2026.

Ak hľadáš kvalitný poľovnícky ďalekohľad alebo inú optiku, odporúčame si pred kúpou vždy overiť aktuálnu ponuku: Skontrolovať aktuálnu cenu.

Zhrnutie: čo nový zákon o poľovníctve 2026 prináša — prehľadná tabuľka

Často kladené otázky

Kedy nadobudne nový zákon o poľovníctve účinnosť?

Návrh zákona rátal s účinnosťou od 1. marca 2026, avšak zákon musí najskôr prejsť parlamentným procesom — troma čítaniami v Národnej rade SR. Sleduj aktuálny stav na stránkach MPRV SR a Slovenskej poľovníckej komory, pretože termín sa môže posunúť.

Môžem si vymeniť starý poľovný lístok za doživotný hneď po prijatí zákona?

Zákon zavádza možnosť vydania poľovného lístka na dobu neurčitú, ale konkrétne prechodné ustanovenia a podmienky výmeny budú závisieť od finálneho znenia zákona aj vyhlášky. Odporúčame sledovať usmernenia od Slovenskej poľovníckej komory a svojho miestneho okresného úradu.

Čo presne znamená zákaz strieľania označených psov?

Poľovník nesmie usmrtiť psa, ktorý je riadne označený (čip, obojok). Za porušenie hrozí pokuta až 3 000 eur a zákaz výkonu poľovnej činnosti na tri roky. Zákon zároveň ukladá majiteľom psov povinnosť udržiavať zviera vo vzdialenosti do 50 metrov od seba počas pohybu v revíri.

Kto bude platiť škody spôsobené zverou na poliach?

Zodpovednosť nesie primárne užívateľ poľovného revíru. Plán lovu bude nový zákon viazať na výšku škôd z predchádzajúceho roku — čím vyššie škody, tým prísnejší plán odstrelu. Zákon tiež zavádza povinnosť pre vlastníkov pôdy prijať preventívne opatrenia (ploty, odpudzovadlá) pred tým, než si uplatnia náhradu škody.

Čo sú chránené poľovné oblasti a ako budú fungovať?

Ide o úplne nový inštitút v slovenskom poľovníctve — oblasti určené na ochranu genofondu pôvodných druhov zveri. V chránených poľovných oblastiach bude možné loviť len s doprovodom. Konkrétne podmienky ich vyhlasovania bude upravovať ministerstvo pôdohospodárstva vykonávacou vyhláškou.

Zmení zákon niečo pre poľovníkov, ktorí dnes loví na cudzom revíri ako hosť?

Zákon spresňuje podmienky a evidenciu návštev poľovného revíru. Transparentnejší systém registrov by mal uľahčiť preukazovanie oprávnenia na lov. Odporúčame sledovať usmernenia Slovenskej poľovníckej komory, ktorá bude vydávať metodické pokyny po prijatí zákona.

Čo sa mení pre poľovníckych hospodárov?

Poľovnícki hospodári získavajú v novom zákone silnejšie postavenie — nebudú môcť byť bezdôvodne odvolaní na návrh užívateľa revíru. Zároveň zákon presúva evidenciu a agendu do elektronického informačného systému, čo by malo výrazne znížiť administratívnu záťaž. Ich kompetencie pri dozore nad plnením plánu lovu sa tiež rozširujú.